90.výročí Slováckého krúžku a Skaličanů v Bratislavě

V sobotu 10. listopadu 2012 se sešli v sálech Dopravstavu v Bratislavě členové Slováckého krúžku a Skaličané se svými přáteli ze Slováckých krúžků v Praze a Brně a dalšími hosty z Moravy a Slovenska, aby společně oslavili 90 let trvání a činnosti.

Príhovor richtára Petra Fajkuse k 90. výročiu Slováckeho krúžku a Skaličanov v Bratislave

Historie i současnost Slováckého krúžku a Skaličané v Bratislave

Milé krúžkarky, vážení krúžkari, drahí priatelia z bratských Slováckych krúžkov z Prahy a Brna, vzácni hostia z Kunovíc a Skalice, všetci naši priaznivci a podporovatelia, milovníci ľudovej piesne a hudby, ctitelia tradícií!

Srdečne Vás všetkých vítam na dnešnej oslave, kedy si pripomíname vznik nášho krúžku. Deväťdesiat rokov je z pohľadu ľudského života veľmi dlhá doba a členov nášho krúžku, ktorí žili v čase jeho založenia ako malé deti, môžeme ľahko zrátáť na prstoch jednej ruky. Jeden z nich, Cyril Zálešák, je tu dnes medzi nami. Nezaškodí preto, keď si len krátko spomenieme na obdobie vzniku krúžku, kedy si v sotva stotisícovej Bratislave necelé štyri roky po prvej svetovej vojne zopár mladých chlapcov a dievčat povedalo, že sa začnú pravidelne stretávať pri slováckych pesničkách, aby si oddýchli po namáhavej práci a zaspomínali na rodný kraj.

Slovácký krúžek v Bratislave založili mladí absolventi českých vysokých škôl, poväčšine moravskí, ale aj uhorskí Slováci, ktorí prišli po vzniku prvej Československej republiky pomáhať pri budovaní Slovenska. Mali už svoje skúsenosti z krúžkarského života z čias svojich vysokoškolských štúdií a mnohí mali osobné kontakty so Slováckými krúžkami z Prahy (založený v r.1896) a Brna (založený v r.1908). Samotný vznik krúžku sa datuje do roku 1922. Zakladateľmi krúžku boli Ing. Juraj Černý starší, pôvodom z moravských Kunovíc a Ing. Ľudevít Štúr, zo známeho slovenského rodu, z ktorého pochádzal aj jeho menovec, zakladateľ spisovnej slovenčiny. Portrét našich zakladateľov vidíme pred sebou v čele sály.

Pravým otcom krúžku však bol skalický rodák MUDr. Pavel Blaho, veľký slovenský národovec a spoluzakladateľ 1. Československej republiky, otec známeho operného speváka JUDr. Janka Blahu, ktorý podporoval na štúdiách v Čechách a na Morave množstvo chlapcov z Moravy a Slovenska a neskôr ich – už ako absolventov – na Slovensko pozval. Na dnešnú oslavu prišli aj jeho vnučky – Prof. Eva Blahová a Helena Jurasovová.

Krúžek veľmi rýchlo naberal na sile, do Bratislavy a do krúžku prichádzali študenti zo skalického gymnázia a škôl na Moravskom Slovácku – vynikajúci speváci a tanečníci, vznikla vlastná cimbalová muzika. Chodilo sa aj na zájazdy, z ktorých treba spomenúť prvé stretnutie bratských krúžkov z Prahy, Brna a Bratislavy na Javorine v roku 1923, za účasti mnohých známych osobností. Nechýbali hudci z Velkej nad Veličkou a Samko Dudík z Myjavy, starý otec Miroslava Dudíka, súčasného primáša Orchestra ľudových nástrojov pri Bratislavskom rozhlase, ktorý je taktiež tu medzi nami.

V roku 1938 krúžek doplnil svoje meno na Slovácký krúžek a Skaličané v Bratislave, čím zdôraznil skutočnosť, že veľká časť členov krúžku pochádzala z rodného mesta otca krúžku MUDr. Pavla Blahu – zo slovenskej Skalice.

Čestná funkcia „richtára“ bola vďaka všeobecnej úcte k osobnostiam verejného života udelená ako prvému v r. 1924 švagrovi MUDr. Pavla Blahu – Msgr. ThDr. Ľudevítovi Okánikovi – inak prvému bratislavskému mešťanostovi – dnes by sme povedali primátorovi.

Od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia majú richtári krúžku aj tzv. „richtárske právo“, odznak – insígniu – richtárskej moci, vo forme ozdobeného dreveného žezla. V krúžku od jeho založenia doteraz pôsobilo sedem richtárov; okrem už menovaných Msgr. Okánika a Ing. Černého aj Ing. arch. Dušan Jurkovič, MUDr. Konštantín Čársky, Ing. Jura Černý ml. a Ivan Karenovič, ktorého dcéra Ľudmila a zať Ing. Vladimír Čulen sú dnes hlavnou oporou krúžku.

Deväťdesiat rokov krúžkarského života nemožno opísať a zhodnotiť v krátkom príhovore a nie je to ani jeho úlohou. Veď za tie roky prešli krúžkom tisícky členov, usporiadali sa stovky akcií, uskutočnili sa desiatky zájazdov a stretnutí s bratskými Slováckymi krúžkami z Prahy a Brna, nadviazali sa mnohé priateľstvá v krúžku i mimo krúžek. Počas svojej dlhoročnej existencie prežil krúžek časy dobré i špatné, roky úrodné i neúrodné, no ťažisko jeho pôsobenia bolo vždy v pravidelnom mesačnom stretávaní sa pri pesničkách obidvoch „našich“ regiónov. Príťažlivou črtou krúžku bolo a je to, že sa neuzatvára do seba, ale je otvorený všetkým milovníkom ľudovej piesne z Moravského Slovácka a okolia Skalice bez ohľadu na to, odkiaľ prichádzajú.  Každý človek, ktorý má cit pre krásu ľudovej piesne a má pre ostatných otvorené srdce, je v našom krúžku vítaný.

Krúžek bol a dodnes je len voľným združením priateľov ľudovej piesne, hudby a tanca z „našich“ regiónov. Nikdy neexistoval ako oficiálna organizácia so zakladateľskou listinou, stanovami a úradnou evidenciou. Isto aj vďaka tejto svojej nezávislosti na vonkajšej moci mohol prežiť bez ujmy dlhé obdobia totalitných režimov a nezanikol ani počas druhej svetovej vojny, ani v poslednej dobe, kedy bol od Moravského Slovácka už po druhý raz oddelený štátnou hranicou. Naopak, možno konštatovať, že krúžek v súčasnosti prežíva jedno z najintenzívnejších období svojej existencie. Pestuje čulé styky s bratskými Slováckymi krúžkami z Brna a Prahy a okrem pravidelného mesačného krúžkarského stretávania pri cimbale vystupuje pomerne často aj na verejnosti. Dokonca sme už dvakrát zvíťazili na Medzinárodnom krajanskom festivale českých národnostných menšín v zahraničí, medzi ktoré sme podľa kritérií festivalu zaradení a to v Prahe v rokoch 2009 a 2010.

Čo vlastne udržalo a udržiava život nášho krúžku aj krúžkov z Brna a Prahy, že dokázali prežiť cisárske Rakúsko-Uhorsko, prvú svetovú vojnu, prvú Československú republiku, druhú svetovú vojnu so Slovenským štátom a Protektorátom Čechy a Morava, druhú Československú republiku so všetkými modifikáciami jej názvu, feudalizmus, kapitalizmus, fašizmus, socializmus – komunizmus a úspešne prežívajú aj v súčasnom zriadení v Slovenskej a Českej republike a v začlenení do Európskej únie? Túto otázku som si – a nielen ja – často kládol a myslím si, že odpoveď na ňu naznačili už Ján Krist a Kliment Navrátil – veľké osobnosti brnianskeho a pražského krúžku. Je to láska k tradícii.

Láska k tradícii bol podtitul názvu spoločného programu slováckych krúžkov z Prahy, Brna a Bratislavy na Medzinárodnom folklórnom festivale v Strážnici v r. 1996, ktorý navrhol Jenda Krist. A v tom istom roku, pri oslave storočnice pražského krúžku, Kliment Navrátil jasne povedal účastníkom zo všetkých troch krúžkov: Vy ste tá tradícia!

Čo je to tradícia? Je to úcta k odkazu predkov, k všetkému dobrému čo nám zanechali v oblasti umenia, kultúry, etiky, náboženstva, k odkazu, ktorý chceme odovzdať našim potomkom, aby na ňom ďalej stavali, spojená s vycibreným citom pre krásu a trvalé hodnoty.

A láska? To nie je iba cit, či príjemný pocit, ale predovšetkým obetavá snaha o dobro pre druhého, uvedomelý čin v jeho prospech bez ohľadu na vlastnú námahu alebo ujmu. Láska nikdy nezanikne, uisťuje nás sv. Pavol v prvom liste Korinťanom (1 Kor 13, 8). A tak každá činnosť, vykonávaná z lásky a s láskou má nádej na stále trvanie. Pokiaľ naša činnosť bude motivovaná láskou, nemusíme sa obávať o vlastnú existenciu .

Preto želám:

Veľa lásky do ďalších rokov, Slovácky krúžek a Skaličané v Bratislave!

Veľa lásky do ďalších rokov Slovácke krúžky!